Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky, prijatý 5. apríla 1995, sa zameriava na stanovenie podmienok vstupu a pobytu cudzincov v Slovenskej republike. Tento zákon sa nevzťahuje na osoby, ktoré požiadali o postavenie utečenca, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. Definuje pojmy ako "cudzinec", "pobyt" a ustanovuje rôzne typy pobytov, vrátane krátkodobého, dlhodobého a trvalého pobytu. Významnú úlohu pri správe týchto záležitostí zohráva policajný útvar a Ministerstvo vnútra SR. Zákon tiež špecifikuje požiadavky na vstup cudzincov, vrátane potreby platného cestovného dokladu a víza, pokiaľ to neustanovuje medzinárodná zmluva inak. Zákon stanovuje, že cudzinec musí preukázať prostriedky na pokrytie svojho pobytu a vycestovanie. Počas krátkodobého pobytu, ktorý nesmie presiahnuť 90 dní v jednom polroku, môže byť predĺženie povolené po splnení určitých podmienok. Ak je pobyt cudzieho štátneho príslušníka naviazaný na pozvanie, pozývateľ je povinný pokryť náklady spojené s pobytom a nevyhnutnou zdravotnou starostlivosťou. Tento zákon podrobne reguluje podmienky a dôvody pre udelenie, predĺženie či zamietnutie víz a pobytov, čím ovplyvňuje spôsob, akým cudzinci interagujú so slovenským imigračným systémom.